« »

Streda 6. týždňa v Cezročnom období

R.: Pane, kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?
Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.

Jakubov list   −   Jak 1, 19-27

Slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi

Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.

Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.

Kniha žalmov   −   Ž 15, 2-3a. 3b-4b. 5

R.: Pane, kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?
Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, †
čo z úprimného srdca pravdu hovorí, *
čo nepodvádza svojím jazykom. R.
Čo nekrivdí svojmu blížnemu, *
ani ho nepotupuje.
Čo ničomníka nemá za nič, *
ale ctí si ľudí bohabojných. R.
Čo nepožičiava peniaze na úrok †
a proti nevinnému sa nedá podplácať. *
Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 8, 22-26

Aleluja, aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Slepý ozdravel a všetko videl zreteľne

Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“

Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“