« »

Piatok 4. týždňa v Cezročnom období
alebo Svätého Blažeja, biskupa a mučeníka
alebo Svätého Oskára, biskupa
(ľubovoľná spomienka)

R.: Velebím ťa, Bože, ty moja spása.
Aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

Kniha Sirachovcova   −   Sir 47, 2-13

Dávid chválil Pána celým svojím srdcom a miloval Boha

Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa, tak bol oddelený Dávid od synov Izraela.

S levmi sa hrával ako s baránkami a s medveďmi zaobchádzal, akoby to boli ovečky. Azda neporazil obra vo svojej mladosti a nezachránil národ od potupy? Rukou prak roztočil a zrazil spupného Goliáša. Lebo vzýval Pána, Najvyššieho; a on dal silu jeho pravici, aby porazil udatného bojovníka a upevnil moc svojho národa. Na jeho slávu spievali o desiatich tisícoch, chválili ho pre Pánovo požehnanie, veniec slávy mu ponúkli.

Lebo pokoril nepriateľov zo všetkých strán, ponížil filištínskych protivníkov a zlomil ich moc až po dnešný deň.

Pri každom svojom diele vzdával chválu Svätému a Vznešenému oslavnou rečou. Pána chválil celým svojím srdcom a miloval Boha, svojho stvoriteľa.

Ustanovil spevákov pri oltári a zložil pre nich ľúbe melódie. Dodal lesku slávnostiam a skrášlil všetky sviatky počas roka tým, že chválili sväté meno Pána a od skorého rána sa ozývala svätyňa.

Pán ho očistil od hriechov a naveky povýšil jeho moc. Dal mu dedičné kráľovstvo a slávny prestol v Izraeli.

Kniha žalmov   −   Ž 18, 31. 47+50. 51

R.: Velebím ťa, Bože, ty moja spása.
Božia cesta je čistá, †
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *
On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú. R.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *
nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *
a ospevovať tvoje meno žalmami. R.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 6, 14-29

Aleluja, aleluja, aleluja. Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať

Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ Iní hovorili. „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov!“ Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.

Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“

Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.

Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.