« »

Svätého Jána Boska, kňaza
(spomienka)

R.: Skloň sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
Aleluja, aleluja, aleluja. Kristus vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.

Druhá kniha Samuelova   −   2 Sam 18, 9-10. 14b. 24-25a. 30 – 19, 3

Syn môj, Absolón, radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba!

Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a ostal visieť medzi nebom a zemou; mulica, na ktorej sedel, prešla. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“ Joab vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi do srdca.

Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a videl, že beží osamelý človek; zakričal a oznámil to kráľovi. Keď človek prišiel, kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil a stál.

Vtom sa zjavil Etiópčan a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk všetkých, čo povstali proti tebe.“

Ale kráľ sa opýtal Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Etiópčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo zločinne povstali proti nemu.“

Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!“

Joabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za svojím synom. A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v celom národe, lebo ľud počul v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím synom.“

Kniha žalmov   −   Ž 86, 1-2. 3-4. 5-6

R.: Skloň sa ku mne, Pane, a vyslyš ma.
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, *
lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; *
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. R.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, *
veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu, *
veď k tebe dvíham svoju dušu. R.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý *
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu, *
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. R.

Evanjelium podľa Marka   −   Mk 5, 21-43

Aleluja, aleluja, aleluja. Kristus vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
Dievča, hovorím ti, vstaň!

Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.

Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“

Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“

Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.

Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.

Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov.

I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.