Štvrtok
4. marec 2010
meniny: Kazimír
Štvrtok po 2. pôstnej nedeli F
Spomienka svätého Kazimíra, môže byť tak, že sa namiesto kolekty dňa berie kolekta z jeho spomienky.
R.: Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
Spomienka svätého Kazimíra, môže byť tak, že sa namiesto kolekty dňa berie kolekta z jeho spomienky.
Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša Jer 17, 5-10
Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; požehnaný človek, čo dúfa v Pána
Toto hovorí Pán: „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; telo urobil svojou oporou a jeho srdce sa vzďaľuje od Pána. Bude ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, svoj domov bude mať v suchopárnej pustatine, v zemi soľnatej, kde sa nedá bývať.
Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou.
Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie.
Zo všetkého najklamnejšie je srdce a ťažko ho vyliečiť; kto sa v ňom vyzná? Ja, Pán, skúmam srdce a skúšam zmýšľanie: každému odplatím podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov.“
Počuli sme Božie slovo.
R.: Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru.
Responzóriový žalm Ž 1, 1-2. 3. 4+6
a nechodí cestou hriešnikov, *
ani nevysedáva v kruhu rúhačov,
ale v zákone Pánovom má záľubu *
a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. R.
Je ako strom zasadený pri vode, *
čo prináša ovocie v pravý čas,
a jeho lístie nikdy nevädne; *
darí sa mu všetko, čo podniká. R.
No nie tak bezbožní, veru nie; *
tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.
Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, *
ale cesta bezbožných vedie do záhuby. R.
Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 16, 19-31
Dostal si dobré a Lazár zlé; teraz sa tu teší a ty sa trápiš
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.
Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘
No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘
Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘
Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘
Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘
Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“
Počuli sme slovo Pánovo.