Pondelok 16. marec 2009 meniny: Boleslav

Čítanie z Druhej knihy Kráľov 2 Kr 5, 1-15a

Mnoho malomocných bolo v Izraeli, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman (Lk 4, 27)

Náman, vojenský veliteľ sýrskeho kráľa, bol význačný muž a jeho pán si ho vážil, lebo pomocou neho dal Pán Sýrii víťazstvo. Ale tento udatný muž bol malomocný.

Zo Sýrie raz vyrazil oddiel jazdcov a z izraelskej krajiny odvliekli do zajatia dievčatko, ktoré potom slúžilo Námanovej žene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, určite by ho oslobodil od malomocenstva.“

Náman šiel k svojmu pánovi a oznámil mu: „Takto a takto povedalo dievča z izraelskej krajiny.“

A sýrsky kráľ mu povedal: „Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list.“

On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc šiklov zlata a desať oblekov a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: „Keď dostaneš tento list, vedz, že ti posielam svojho služobníka Námana, aby si ho oslobodil od malomocenstva!“

Keď izraelský kráľ list prečítal, roztrhol si rúcho a povedal: „Čo som Boh, aby som mohol zabíjať a oživovať, keď tento posiela ku mne človeka, aby som ho oslobodil od malomocenstva? Pozrite, očividne hľadá proti mne zámienku!“

Keď Boží muž Elizeus počul, že si izraelský kráľ roztrhol rúcho, poslal mu odkaz: „Prečo si si roztrhol rúcho? Nech príde ku mne a zvie, že je v Izraeli prorok.“

Náman teda šiel s koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš čistý!“

Náman sa nahneval a odišiel so slovami: „Myslel som si, že vyjde ku mne, bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne malomocného miesta a uzdraví ma. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie než všetky rieky Izraela? Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť?“

Obrátil sa a s hnevom odchádzal. Tu pristúpili k nemu jeho sluhovia a povedali mu: „Keby ti prorok rozkázal veľkú vec, iste by si to urobil. O to skôr tak urob, keď ti povedal: ‚Okúp sa a budeš čistý.‘“

Zostúpil teda a sedem ráz sa ponoril do Jordánu podľa slova Božieho muža. A jeho telo sa obnovilo ako telo malého dieťaťa a bol čistý.

Potom sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi, zastal pred ním a povedal: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli.“

Počuli sme Božie slovo.

R.: Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom.

Responzóriový žalm Ž 42, 2. 3; 43, 3. 4

Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. Spolieham sa na Pána, spolieham sa na jeho slovo; lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 4, 24-30

Ježiš nebol podobne ako Eliáš a Elizeus poslaný iba k Židom

Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.

A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Počuli sme slovo Pánovo.

Čítanie z Knihy Exodus Ex 17, 1-7

Vytryskne voda a ľud sa napije

Celá pospolitosť Izraelových synov odišla z púšte Sin, podľa Božieho rozkazu prešli ďalšími úsekmi a utáborili sa v Rafidim. Tam nebola pitná voda pre ľud. Preto ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“

Mojžiš im odvetil: „Prečo sa so mnou vadíte a prečo pokúšate Pána?“

Ale vody nebolo a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“

Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“

Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“

Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“

Počuli sme Božie slovo.

R.: Pane, daj aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

Responzóriový žalm Ž 95, 1-2. 6-7. 8-9

Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. Pane, ty si naozaj Spasiteľ sveta; daj mi živú vodu, aby som už nebola smädná.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 4, 5-42

Prameň vody prúdiacej do večného života

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.

Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.

Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“

Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“

Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“

Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“

Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“

Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“

Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“

Vyšli teda z mesta a šli k nemu.

Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“

On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“

Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“

Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Počuli sme slovo Pánovo.