Piatok
16. január 2009
meniny: Kristína
Piatok 1. týždňa v Cezročnom období Z
R.: Nezabúdajme na Božie diela.
Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Čítanie z Listu Hebrejom Hebr 4, 1-5. 11
Usilujme sa vojsť do onoho pokoja
Bratia, bojme sa, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: „Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!“, hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: „V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel.“
A tu zasa: „Nevojdú do môjho pokoja!“
Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Nezabúdajme na Božie diela.
Responzóriový žalm Ž 78, 3+4bc. 6c-7. 8
a čo nám rozprávali naši otcovia,
ďalším pokoleniam vyrozprávame *
slávne a mocné skutky Pánove
a zázraky, ktoré urobil. R.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *
aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela *
a zachovávali jeho príkazy; R.
aby neboli ako ich otcovia, *
vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, *
ktorého duch nebol verný Bohu. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka Mk 2, 1-12
Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy
Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
Počuli sme slovo Pánovo.