Streda
22. júl 2015
meniny: Magdaléna
Svätej Márie Magdalény B (spomienka)
R.: Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.
Aleluja, aleluja, aleluja. Povedzže nám, ó, Mária, čos' videla na ceste? Hrob som zrela oslávený, kameň nebol na mieste.
Čítanie z Piesne piesní Pies 3, 1-4a
Našla som toho, ktorého moja duša miluje
Snúbenica vraví: Na svojom lôžku po nociach hľadala som toho, ktorého moja duša miluje; hľadala som ho, ale nenašla. „Vstanem a mesto pochodím: po uliciach a námestiach budem hľadať toho, ktorého miluje moja duša.“
Hľadala som ho, ale nenašla. Stretli ma strážcovia, čo boli na obchôdzke po meste. „Nevideli ste toho, ktorého moja duša miluje?“
A keď som trochu od nich poodišla, našla som, koho moja duša miluje.
Počuli sme Božie slovo.
alebo
Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 2 Kor 5, 14-17
Nastalo nové
Bratia, ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
Počuli sme Božie slovo.
R.: Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj.
Responzóriový žalm Ž 63, 2. 3-4. 5-6. 8-9
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša, *
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody, R.
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni *
a vidieť tvoju moc a slávu.
Veď tvoja milosť je lepšia než život; *
moje pery budú ťa oslavovať. R.
Celý život ťa chcem velebiť *
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša *
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. R.
Lebo ty si mi pomáhal *
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
Moja duša sa vinie k tebe, *
ujímaš sa ma svojou pravicou. R.
Aleluja, aleluja, aleluja. Povedzže nám, ó, Mária, čos' videla na ceste? Hrob som zrela oslávený, kameň nebol na mieste.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 20, 1-2. 11-18
Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“
Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“
Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju oslovil: „Mária!“
Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“
Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
Počuli sme slovo Pánovo.