Štvrtok
30. október 2014
meniny: Šimon, Simona
Štvrtok 21. týždňa po Päťdesiatnici. Svätí mučeníci Zénobios a jeho sestra Zénobia.
Apoštol na liturgii:
252. začalo (Kol 1, 24 - 29)
= radové čítanie.
Evanjelium na liturgii:
Lk 41. začalo (9, 7 - 11)
= radové čítanie.
Parémie na večierni, ak sa berie 2. možnosť:
Jób 2, 1-10
;
Múd 5, 1-13
;
Sir 2, 6-13
= všetky tri hieromučeníkovi Teodorovi.
Apoštol na liturgii
252. začalo (Kol 1, 24 - 29)
Bratia, teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho plánu, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo, tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým. Im chcel Boh dať poznať bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus vo vás, nádej slávy. My ho zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi Ježišovi. O to sa namáham a borím podľa jeho pôsobenia, ktoré vo mne silne účinkuje.
Evanjelium na liturgii
Lk 41. začalo (9, 7 - 11)
V tom čase tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo Ježiš konal, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,” iní: „Zjavil sa Eliáš,” zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.” A Herodes vravel: „Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?” A chcel ho vidieť. Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel na pusté miesto, ktoré je pri Betsaide. Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.
Parémie na večierni ak sa berie 2 možnosť
Jób 2, 1-10
V ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.
Múd 5, 1-13
Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty. Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním? Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš, ani znaku na vlnách po jej kormidle, alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete; alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna, takže jeho dráhu nepoznať; tak sme aj my - narodení - zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“
Sir 2, 6-13
Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby! Ktorí sa bojíte Pána, čakajte až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli. Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie. Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie. Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti. Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána. Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval? Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.