“Hľa, môj služobník priviniem si ho;
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.

Nebude kričať ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.

Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.

Neomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy.“

Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:

“Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti,
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,

aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“

Dávidov žalm.
Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

Keď sa približujú ku mne zločinci
a chcú mi zničiť telo,
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia
strácajú silu a padajú.

Aj keby sa proti mne postavili šíky,
moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj,
zotrvám v dôvere.

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný;
srdce maj silné a drž sa Pána.