14Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. 15Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. 16Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ 20Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

21A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. 22Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“ 23A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

24Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. 25Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. 26Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. 27Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

28Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach 29a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, 30aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

31Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ 33On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“ 34Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“

35Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“ 36On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. 37Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“ 38Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“

39Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. 40Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ 41Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: 42“Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ 43Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, 44pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. 45Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“

47Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“ 50A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. 52Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca. 53Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“

54Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi. 55Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. 56Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala: 57“Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel: 58“Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“ 59A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“ 60Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. 61Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 62Vyšiel von a horko sa rozplakal.

63Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho. 64Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“ 65A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.

66Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu 67a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte, 68a keď sa opýtam, neodpoviete mi. 69Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ 70Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“ 71Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“

1Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ 3Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 4Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku.“ 5Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“

6Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

13Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16Potrescem ho teda a prepustím.“ (17)

18Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ 19Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

20Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ 22On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

26Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

27Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!«

30Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« 31Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“

32Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.

33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

39A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

44Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

47Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ 48A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

49Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

50Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

1Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ 3Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 4Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku.“ 5Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“

6Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. 7A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

13Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16Potrescem ho teda a prepustím.“ (17)

18Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ 19Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

20Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ 22On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

26Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

27Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!«

30Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« 31Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“

32Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.

33Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. 35Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

39A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

44Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

47Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ 48A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

49Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

28Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. 29Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov 30so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! 31A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“ 32Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ 34Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ 35Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. 37A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, 38a volali:

39Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ 40On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“