« Štvrtok 18. Marec 2010; meniny: Eduard »Svätého Cyrila Jeruzalemského, biskupa a učiteľa cirkvi (ľubovoľná spomienka)Ex 32,7-14; Ž 106,19-20. 21-22. 23; Jn 5,31-47
Refrén žalmu: Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
Verš pred evanjeliom: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Kniha Exodus - Ex 32,7–14
7A Pán hovoril Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle! 8Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: »Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny.«“ 9Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije! 10Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom.“ 11Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: „Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?! 12Prečo by mali Egypťania vravieť: »V zlovôli ich vyviedol, aby ich zmárnil na horách a vyničil ich zo zemského povrchu?!« Odlož svoj prudký hnev a maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu! 13Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si na seba samého prisahal a prisľúbil: »Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju vlastnilo na večné veky!«“ 14A Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud. Kniha žalmov - Z 106,19–20. 21–22. 23
19
Urobili si teľa na Horebe i zamenili svoju slávu Zabudli na Boha, svojho záchrancu, zázraky v Chámovej krajine, Už povedal, že ich vyhubí, Evanjelium podľa Jána - Jn 5,31–47
31Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. 32Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé. 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. 35On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle. 36Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli 38a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. 39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41Slávu od ľudí neprijímam. 42Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. 43Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. 44Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. 46Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. 47Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“ |