Obráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu,
veď pre svoju vinu si upadol!

Vezmite so sebou slová
a obráťte sa k Pánovi;
povedzte mu: „Odpusť každú vinu
a láskavo nás prijmi,
zaplatíme plodom svojich perí!

Asýrsko nás nezachráni,
už nebudeme jazdiť na koňoch
a nebudeme viac hovoriť: »Naši bohovia!«
dielam svojich rúk,
lebo u teba nájde milosť sirota.“

“Vyhojím ich poranenia,
milovať ich budem vďačne,
lebo môj hnev sa od nich odvráti.

Budem Izraelu ako rosa,
prekvitať bude ako ľalia
a zapustí korene sťa Libanon;

konáre sa mu rozrastú,
nádherný bude ako oliva
a voňať bude ako Libanon.

Obrátia sa, čo sedia v jeho tôni,
žiť budú z obilia
a rozkvitnú ako vinič,
ktorý má chýr ako víno z Libanonu.

Efraim, čo chceš ešte s modlami?
Ja vyslyším a vzpriamim ho
ako jedľu zelenú.
Že máš ovocie, to je odo mňa.“

Kto je múdry, aby tieto veci pochopil
a rozumný, aby ich porozumel?
Lebo Pánove cesty sú priame
a spravodliví po nich kráčajú,
ale vzbúrenci na nich klesnú.

počul som reč mne neznámu:

“Z jeho pliec som sňal bremeno
a z jeho rúk ťažký kôš.

V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa,
za clonou búrky som ťa vypočul,
vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.

Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe,
kiež by si ma poslúchol, Izrael.

Nebudeš mať iného boha,
ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.

Veď ja som Pán, tvoj Boh,
ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny;

Keby ma môj ľud bol poslúchol,
keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,

Kŕmil by som ho jadrom pšeničným
a sýtil medom zo skaly.“