« Sobota 6. Marec 2010; meniny: Radoslav, Radoslava »Mich 7,14-15. 18-20; Ž 103,1-2. 3-4. 9-10. 11-12; Lk 15,1-3. 11-32
Refrén žalmu: Milostivý a milosrdný je Pán.
Verš pred evanjeliom: Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče zhrešil som proti nebu i voči tebe.
Kniha proroka Micheáša - Mich 7,14–15. 18–20
14
Pas svoj ľud svojou berlou, Ako v dňoch, keď si vychádzal
18
Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy, Zase sa zmiluje nad nami, Preukáž vernosť Jakubovi, Kniha žalmov - Z 103,1–2. 3–4. 9–10. 11–12
1
Od Dávida. Dobroreč, duša moja, Pánovi
3
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on vykupuje tvoj život zo záhuby,
9
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov,
11
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, Ako je vzdialený východ od západu, Evanjelium podľa Lukáša - Lk 15,1–3. 11–32
1Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3Preto im povedal toto podobenstvo: 11A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok. 13O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. 15Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. 16I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. 17Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. 19Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.« 20I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.« 22Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, 24lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať. 25Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. 26Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. 27Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.« 28On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. 29Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.« 31On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. 32Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“ |